Život Prešova
online
online
V noci zo soboty na nedeľu sa končí stredoeurópsky letný čas
30.10.2021 Bratislava
Bratislava
30. októbra (TASR) - V nedeľu 31. októbra sa na Slovensku tak ako vo
väčšine európskych štátov skončí stredoeurópsky letný čas (SELČ). O 3.00
h SELČ sa posunú hodiny späť na 2.00 h stredoeurópskeho času (SEČ).
Ľudia teda budú spať v noci o hodinu dlhšie.
Stredoeurópsky letný čas začal platiť v noci zo soboty 27. marca na nedeľu 28. marca, keď sa hodiny posunuli z 2.00 h SEČ na 3.00 SELČ. Okrem Slovenska platil aj v ostatných európskych štátoch s výnimkou Bieloruska, Ruska a Islandu.
Pôvodne sa malo každoročné striedanie času tento rok skončiť, napokon však ostáva v platnosti najmenej do roku 2026.
V súčasnej podobe bol letný čas na území Československa zavedený v roku 1979. K jeho prijatiu prispela aj energetická kríza. Čas sa posúval o hodinu dopredu prvú aprílovú sobotu o polnoci, od roku 1981 to bolo už poslednú marcovú sobotu, o hodinu naspäť zasa o 1.00 h v noci zo soboty na nedeľu počas posledného septembrového víkendu.
Od roku 1996 Európska komisia (EK) predĺžila obdobie letného času do posledného októbrového víkendu. Posúvanie času sa ustálilo na 2.00 h, respektíve 3.00 h, pretože v tomto čase najmenej ovplyvňuje dopravu.
Letný čas mal už od svojho zavedenia aj odporcov. Viaceré občianske i politické iniciatívy sa dožadovali prehodnotenia tohto zvyku, ktorý navyše v poslednom období nemal ekonomické opodstatnenie – energetické úspory, pre ktoré sa spočiatku letný čas zaviedol, sú dnes minimálne.
EK preto zorganizovala 4. júla až 16. augusta 2018 verejnú konzultáciu o striedaní času v členských štátoch EÚ. V nej odpovedalo 4,6 milióna obyvateľov, z nich 84 percent sa vyslovilo proti striedaniu času. Odporcovia argumentovali najmä zdravotnými dôvodmi.
Na návrh EK schválili poslanci Európskeho parlamentu 26. marca 2019 smernicu, podľa ktorej by sa mala sezónna zmena času uskutočniť naposledy v roku 2021. Smernica nechala členským štátom EÚ možnosť, aby si upravili otázku časového pásma do roku 2021, teda aby sa rozhodli pre celoročný stredoeurópsky alebo stredoeurópsky letný čas. Odporučila koordinovať voľbu času tak, aby nebol narušený vnútorný trh. Napokon sa však rozhodnutie odsunulo do budúcnosti.
Hlavným argumentom v prospech striedania času je efektívnejšie využívanie denného svetla – v lete vo večerných hodinách a cez zimu zasa ráno. Napríklad na Slovensku zapadá slnko po 19.00 h od konca marca až do polovice septembra SELČ, teda takmer pol roka. V Bratislave je to presne 173 dní. Bez letného času by počet dní so slnečným svitom po 19.00 h klesol na 113. Pri celoročnom letnom čase by zasa slnko od poslednej dekády novembra až do polovice februára vychádzalo po ôsmej hodine, v januári až okolo 8.30 h.
V roku 2022 bude letný čas platiť od 27. marca do 30. októbra.
Stredoeurópsky letný čas začal platiť v noci zo soboty 27. marca na nedeľu 28. marca, keď sa hodiny posunuli z 2.00 h SEČ na 3.00 SELČ. Okrem Slovenska platil aj v ostatných európskych štátoch s výnimkou Bieloruska, Ruska a Islandu.
Pôvodne sa malo každoročné striedanie času tento rok skončiť, napokon však ostáva v platnosti najmenej do roku 2026.
V súčasnej podobe bol letný čas na území Československa zavedený v roku 1979. K jeho prijatiu prispela aj energetická kríza. Čas sa posúval o hodinu dopredu prvú aprílovú sobotu o polnoci, od roku 1981 to bolo už poslednú marcovú sobotu, o hodinu naspäť zasa o 1.00 h v noci zo soboty na nedeľu počas posledného septembrového víkendu.
Od roku 1996 Európska komisia (EK) predĺžila obdobie letného času do posledného októbrového víkendu. Posúvanie času sa ustálilo na 2.00 h, respektíve 3.00 h, pretože v tomto čase najmenej ovplyvňuje dopravu.
Letný čas mal už od svojho zavedenia aj odporcov. Viaceré občianske i politické iniciatívy sa dožadovali prehodnotenia tohto zvyku, ktorý navyše v poslednom období nemal ekonomické opodstatnenie – energetické úspory, pre ktoré sa spočiatku letný čas zaviedol, sú dnes minimálne.
EK preto zorganizovala 4. júla až 16. augusta 2018 verejnú konzultáciu o striedaní času v členských štátoch EÚ. V nej odpovedalo 4,6 milióna obyvateľov, z nich 84 percent sa vyslovilo proti striedaniu času. Odporcovia argumentovali najmä zdravotnými dôvodmi.
Na návrh EK schválili poslanci Európskeho parlamentu 26. marca 2019 smernicu, podľa ktorej by sa mala sezónna zmena času uskutočniť naposledy v roku 2021. Smernica nechala členským štátom EÚ možnosť, aby si upravili otázku časového pásma do roku 2021, teda aby sa rozhodli pre celoročný stredoeurópsky alebo stredoeurópsky letný čas. Odporučila koordinovať voľbu času tak, aby nebol narušený vnútorný trh. Napokon sa však rozhodnutie odsunulo do budúcnosti.
Hlavným argumentom v prospech striedania času je efektívnejšie využívanie denného svetla – v lete vo večerných hodinách a cez zimu zasa ráno. Napríklad na Slovensku zapadá slnko po 19.00 h od konca marca až do polovice septembra SELČ, teda takmer pol roka. V Bratislave je to presne 173 dní. Bez letného času by počet dní so slnečným svitom po 19.00 h klesol na 113. Pri celoročnom letnom čase by zasa slnko od poslednej dekády novembra až do polovice februára vychádzalo po ôsmej hodine, v januári až okolo 8.30 h.
V roku 2022 bude letný čas platiť od 27. marca do 30. októbra.
www.ZIVOTPO.sk
